Po obrovskej iniciácii v roku 2020 nás rok 2021 uvrhol do skromnej integrácie. V tégliku roku 2020 sme boli zjemnení a otvorili sa nám oči, koľko sme toho považovali za samozrejmé, prekonané alebo prehliadané. Po desaťročiach veľkého pokroku a skúmania sme povolaní teraz spomaliť, sústrediť sa na to, na čom skutočne záleží, a vrátiť sa k sebe, k sebe navzájom a k Zemi. Každý z nás je súčasťou ľudstva. Ľudstvo je súčasťou prírody. Príroda je súčasťou Zeme. Zem je súčasťou Vesmíru. Kozmos je organizovaný vesmír. A prvýkrát v našej existencii sme spolu niečo zažili. Žiadny život nezostal rovnaký. Učí nás, že zmena je a vždy bola naším prirodzeným stavom. Doba, v ktorej žijeme a ktorá bola prorokovaná po tisícročia, je už tu. Každý z nás sa sa slobodne rozhodol byť tu a teraz. A akom čase sme si vybrali prísť...
„Labyrint“ zo "The Starseed Oracle" od Rebeccy Campbell a Danielle Noel
HĽADANIE CESTY SPÄŤ K SEBE AJ K SEBE NAVZÁJOM
Za posledný rok bolo testovaných toľko našich vzťahov. V centre pozornosti boli nevedomé vzorce a programovanie. Toľko z toho, čo sme považovali za samozrejmosť, bolo odobraté. Konce boli nekontrolovateľné.
Toľko momentov a míľnikov zostalo bez svedka. Bola zdôraznená komunita, spolupatričnosť a naše spojenie s domovom, vedomie Zeme a krajiny, v ktorej žijeme. Všetci zažívame svoje vlastné prebudenia a proces prebúdzania nie je vždy pekný. Takmer vždy si to vyžaduje úplné otvorenie, smútok nad tým, čo kedysi bolo, a obdobie integrácie.
Veľkým posolstvom pre túto dobu je, že neexistuje jedna Pravda, ale toľko právd, koľko je ľudí na svete. A že hlboko vo vnútri sme všetci Dušami, ktoré sa vydali na veľkú odvážnu Cestu, aby sme stelesnili tento ľudský oblek v tomto extrémnom čase ľudskej histórie.
Divízia bola na historickom maxime. Zdá sa, že najväčšou skúškou je: dokážem dostatočne otvoriť svoje srdce, aby som si uvedomil, že dve skúsenosti môžu existovať súčasne? Dokážem si uvedomiť, že môj brat, sestra, matka, otec, sused, priateľ alebo nepriateľ môžu mať veľmi reálny zážitok alebo názor, a že ja môžem mať taký, ktorý je rovnako pravdivý, ale nie rovnaký? A že aj napriek týmto protikladom je možné cez to udržať svoje srdce otvorené – držať v sebe dve emócie a Pravdy naraz?
Čoraz viac sa nám ukazuje, koľko zdedených a naučených Ciest žilo ľudstvo, naši predkovia a my mimo zosúladenia a zhody s inteligentným pulzom Zeme. Ukazuje sa nám, že kým bolo stvorených toľko veľkolepých vecí, musíme obrátiť svoj pohľad dovnútra a spomaliť tempo Zeme, ktoré je tempom Vesmíru, keďže naša Zem je súčasťou tohto Vesmíru.
VTKANIE TOHO SAKRÁLNEHO SPÄŤ DO NAŠICH ŽIVOTOV
Keď sa oddáme inteligencii Prírody, môžeme nájsť riešenia problémov, ktoré by sme inak nenašli. Teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme votkať všetko to posvätné späť do našich každodenných životov. Uctiť si posvätné chvíle a jednoduché veci, ktoré sme považovali za samozrejmosť. Vytvárať nové rituály a spôsoby, ako si uctiť chvíle pre seba a jeden pre druhého.
Zisťujeme, že skutočné túžby našej Duše sú v skutočnosti oveľa jednoduchšie, ako sme si kedy dokázali predstaviť. A že keď sa riadime zvnútra, spotrebúvame čoraz menej. Začíname skutočne vidieť, že Zem nie je oddelená od Vesmíru a my sme len smietka v tom, čo vieme o Vesmíre. Stále hlbšie a hlbšie sme pozývaní, aby sme videli, že to, čo sa deje hore, existuje aj dole; to, čo sa deje mimo nás, je odrazom toho, čo sa deje v nás. Znovu a znovu sme boli pozvaní, aby sme sa odovzdali tempu Zeme, aby sme videli naše telá ako Zem a vrátili sa k našej ľudskosti cez našu oddelenosť.
Spochybňujeme tie veci, ktoré boli z veľkej časti nespochybniteľné. Pretvárame spôsob, akým žijeme svoj život. Znovu a znovu sme vyzývaní, aby sme prestali byť vedení zvonku a obrátili svoj pohľad dovnútra.
Aj keď nám tieto časy poskytli naše vlastné jedinečné osobné osnovy, ako celok sa zdá, že sme tiež v niečom spolu. Zmiešaný hrniec liečenia sa hýbe po celom svete. Vyjadrujeme emócie, ktoré boli dlho nečinné. Určite sme v nejakom druhu planetárnej práce. Zem, do ktorej sme boli "zasadení", sa posúva a my sme povolaní zasadiť sa hlbšie ako predtým. Uvedomujeme si, že sme semenami budúceho ľudstva.
VŠETKO SA VŽDY MENÍ, VŽDY
Už mnoho rokov, možno aj desaťročí, sme naliehavo vyzývaní, aby sme svoj život prispôsobili inteligentnému pulzu života, našej Duši, ľudskosti a planéte. Je až nehanebne jasné, že ak chceme na tejto planéte aj naďalej prosperovať, musíme sa znova a znova vracať k sebe, k Zemi a k sebe navzájom.
Sme predkami tých, ktorí ešte len prídu, a ak sem majú naďalej prichádzať, musíme sa zobudiť a konať podľa toho. Aby sme si uvedomili, že máme v sebe a okolo seba všetko, čo potrebujeme, aby sme na tejto planéte prosperovali.
Môžeme sa vidieť ako súčasť tej istej ľudskej rodiny? Budeme niekedy dostatočne povznesení k tomu, aby sme videli naše skromné miesto na Zemi a Vo vesmíre ako usporiadanom mieste? Ako dlho bude trvať, kým si uvedomíme, že rastliny, voda, stromy, vzduch sú tu pre nás? Budeme si pamätať a učiť sa, ako tu byť pre nich? Spomalíme a všimneme si neuveriteľnú inteligenciu Prírody okolo nás, túto inteligenciu, ktorá obsahuje odpovede na toľko otázok, ktoré si kladieme a na ktoré hľadáme odpovede? Sme pokorne povolaní vrátiť ľudstvo do kruhu života a nie na vrchol pyramídy. Prejsť od „rozdeľuj a panuj“ k spolupráci a komunite. Prestať vnímať prírodu ako niečo, do čoho „vkročíme“, a skôr niečo, čoho sme súčasťou, od hviezd až po more.
SPOMAĽOVANIE K PULZU ZEME
Stará patriarchálna posadnutosť mentalitou kvitnúť a rásť, rásť a rásť je už nemožné udržať. Znovu a znovu sme volaní späť na Zem, do pôdy, do našich tiel, k sebe navzájom. Naše odpojenie od Zeme a našej posvätnej ženskosti spôsobilo, že sa tak veľa vychýlilo zo súladu. Teraz je čas spomaliť a prevziať jej vedenie. Aby sme hlboko zapustili korene. Aby sme našli novú pôdu na stavbu nášho domova. Prestať uctievať vonkajší chrám a ísť dnu, dnu, dnu. Vidieť to posvätné v každom semene a Dušu v pôde. Čeliť najväčším a najistejším záhadám života, ktorým sa naša kultúra príliš dlho vyhýbala: narodenie, smrť a zmena.
Tieto časy sú zdrvujúce, pretože sú. Nie sú určené na hladkú plavbu; veci sa majú zmeniť tak, ako sa máte zmeniť vy. Ruža vie, že musí hodiť svoje lupienky do vetra, aby mala šancu na druhý rozkvet. A potom odovzdá všetko to zo seba, čo ostatných uchvátilo, za prísľub, že sa premení na šípku.
Toto je čas veľkého uvoľnenia, odovzdania, smútku a liečenia, pokorného prijatia a hlbokého bunkového spracovania. To, čo bolo predtým prehliadané, nepochopené, odsúvané alebo obchádzané, teraz vyviera hlboko z nášho vnútra a všade okolo nás. Vidíme to, čo bolo uložené hlboko v bunkách línií našich predkov. Stretávame sa tvárou v tvár s mnohými okamihmi, keď boli Duša a bunka oddelené. Vzory predkov a spomienky sa v nás a okolo nás točia do špirály. Niektorí z nás sú tu, aby cítili to, čo ešte nepocítili. Spracovať to, čo nebolo spracované – v mene planéty, našich rodín, našich komunít a línií našich predkov. Mnohí prežívajú náhle spracovanie traumy, o ktorej sme ani nevedeli, že tam je. Spracovanie vecí prežitých a prenášaných z bunky do bunky.
NÁVRAT DO ZÁHRADY
My ako planéta sme vrhaní späť na zem, na zem, na zem. Do náručia Zeme a náručia navzájom. Sme povolaní vziať dieťa v sebe do ruže našich vlastných sŕdc. Byť matkou a otcom, po ktorých najviac túžime, priznať si bolesť vo vnútri. Aby sme odpovedali na najhlbšiu túžbu našej Duše.
V mnohých ohľadoch sme boli vyzvaní, aby sme sa zamerali na to, na čom skutočne záleží, aby sme zmenili to staré, deštruktívne, zdedené správanie a našli nové spôsoby, ako vniesť zmysel späť do nášho každodenného života.
Dopyt Duše: Aká je najhlbšia túžba vašej Duše?
VŠETCI MÁME URČITÚ ÚLOHU, ALE LEN MY POZNÁME SVOJU ROLU
V týchto dňoch sa zdá, že je tu veľký tlak robiť, byť a konať určitým spôsobom. Existuje toľko vonkajšieho hluku; teraz viac ako kedykoľvek predtým je tak dôležité nájsť si čas ísť dovnútra a nechať sa odtiaľ viesť. Byť skutočne vo vzťahu s inteligenciou vo vnútri. Venovať svoje životy životu v súlade s najhlbšími túžbami našej Duše a inteligenciou Zeme. Táto inteligencia je vo všetkých živých veciach, hovorí planéte, ako sa má točiť, hovorí kvetom, kedy majú kvitnúť, prílivom a odlivom, kedy majú prísť a odísť, a tiež existuje vo vás.
MY SME SEMIENKA
Žijeme v dobe medzi mýtom a príbehom. Sme tkáčmi nového sveta, budúcimi predkami tých, ktorí ešte len prídu. Každý z nás, ako niť v gobelíne času. Jedinečná nota v orchestri života. Nikdy sme nemali byť rovnakí, prišli sme sem, aby sme boli utkaní a ospevovaní.
S láskou,
Rebecca x
Preklad Emilia Nora Elina www.jove.sk
ASTROLÓGIA PRE ROK 2O22: ROK LIEČENIA, NOVÝCH NÁDEJÍ & DUCHOVNÉHO POSUNU: Prečítajte si, čo nás čaká v novom roku 2022 z pohľadu astrológie >> prejsť na článok.
Comments