Praveké Bohyne sa spájali s hojnosťou, plodnosťou a zabezpečením poľnohospodárstva a podľa toho sa uctievali. Hora symbolizovala Zem a ako Zem je tiež matkou, pretože dala život človeku a zvieratám. Obrazy žien predstavujúcich Matku Prírodu a Matku Zem sú preto nadčasové. Objavy v archeológii preukázali existenciu kultu Matiek Hôr na starej Kréte, a sú dôkazom starovekej tradície tohto kultu. Medzi prvé vyobrazenia Matky Hory patria obrazy Matky Minoan, zobrazené v starodávnych otlačkoch pečatí, stojacich na kopci a lemované levmi, vo svojej úlohe Bohyne Zeme.
Všetky aspekty pravej Bohyne Matky sú tie, v ktorých je dieťa podstatnou súčasťou, či už zrodené alebo v očakávaní. Vždy, vo všetkých starodávnych náboženstvách, Bohyňu Matku rovnako uctievali muži, ženy a deti „... pretože vzťah matky a dieťaťa je univerzálny“. (Murray, 1934). V prehistorickom boji o existenciu a prežitie reprezentovala rola Bohyne princíp Odmeny a Večnej Zeme. Figúrky z Laussel, Dordogne, Lespuges a Brassempouy predstavujú Bohyňu Zeme a plodnosti.
V Ukrajine boli nájdené figúrky zobrazujúce tehotné ženy z obdobia okolo 7 000 až 6 000 pred Kr. Pokiaľ ide o uctievanie prehistorickej Veľkej Matky, vznikla teória, že Bohyňa „…,ktorá rodí celé stvorenie zo svätej temnoty lona, sa stala metafórou pre samotnú prírodu, kozmickým darcom a prijímateľom života, ktorá sa vždy dokázala obnoviť v rámci večného cyklu života, smrti a znovuzrodenia.“ (Gimbutas, 1991). Praveká Európa uctievala matku Veľkej Zeme v dvoch aspektoch, najprv ako Stvoriteľku a v druhom ako Ničiteľku Života, a neskôr sa stala známou pluralitou týchto mien.
Spoločným znakom mnohých mýtov je zosobnenie rôznych božstiev, zeme, elementárnych síl, ako Bohyne Matky, Matky Zeme alebo Matky Obilia. Pomerne často je božstvom reprezentujúce samotnú Zem, z ktorej pochádzajú všetky živé veci, Bohyňa Matka. Matka Príroda alebo Matka Zem je bežné zosobnenie samotnej prírody, ktoré sa zameriava na vyživujúce a životodarné vlastnosti, ktoré sú stelesnené vo forme matky. Matka Hôr bola v starovekom Grécku jediným známym božstvom, objaveným z pečate z neskorého Minoanu z roku 1500 pred Kristom na ostrove Knossos.
Praveké Bohyne sa spájali s hojnosťou, plodnosťou a zabezpečením poľnohospodárstva a podľa toho sa uctievali. Hora symbolizovala Zem a ako Zem je tiež matkou, pretože dala život človeku a zvieratám. Obrazy žien predstavujúcich Matku Prírodu a Matku Zem sú preto nadčasové. Objavy v archeológii preukázali existenciu kultu Matiek Hôr na starej Kréte a sú dôkazom starovekej tradície tohto kultu. Medzi prvé vyobrazenia Matky Hory patria obrazy Matky Minoan, zobrazené v starodávnych otlačkoch pečatí, stojacich na kopci a lemované levmi, vo svojej úlohe Bohyne Zeme.
Pôvodne ako prírodný kult, uctievanie Bohyne Hory vzniklo ako vyjadrenie úcty k plodnosti Zeme. Ako Matka Zeme a Veľká Bohyňa Hôr bola tiež uctievaná ako Pani Zvierat, ktorá bola prvýkrát uctievaná na Kréte. Jej kult sa rozšíril na pevninu v oblasti Mycenean, v Grécku. Kult považuje Bohyňu Hôr za Univerzálnu Matku, ktorá bola tiež patrónkou plodnosti, podsvetia, morí a vojny. V Phrygii sa Bohyňou stala Cybele. V Efeze to bola Artemis, Anat a Ashera v Sýrii a Ma v Comane. Anat, alebo Anath, bola primitívna semitská a kanaánska vojnová Bohyňa, kráľovná neba, pani Bohov, ktorej kult sa rozšíril aj do Egypta. Stotožňovala sa s Athenou počas helénistického obdobia a bola tiež sestrou Baala, mala jurisdikciu nad rituálnymi obeťami. Anat bola Veľkou Bohyňou panteónu v Ugarite a široko ju uctievali Kanaánčania, Amorejci, Sýrčania, Egypťania, Židia a Féničania. Kult Anat v Sýrii a západnej Ázii bol tiež kultom Ašerahu, Astarte a Atargatis, kde sa „... všetci zaoberali materstvom, plodnosťou a pôrodom“. (James, 1959), okolo 1400 až 1350 pred Kr. Znovu z toho vyplýva, že všetky tri boli pôvodne Bohyňami Zeme. Spoločne s Demeter a Kore sa bohyňa Anat a jej manžel Baal spájali s kukuricou/obilím. Sezónny dramatický rituál sa slávil pod záštitou Asherah a Anat. Bohyňa Dea Syria, ktorá mala mnoho podôb obzvlášť v Mezopotámii, bola vždy dominantným božstvom, ktoré v tomto ročnom rituáli spájalo sexualitu a plodnosť so silnými až bojovnými náchylnosťami.
Matka Zeme je motív, ktorý sa vyskytuje v mnohých mytológiách týkajúcich sa Bohyne, ktorá reprezentuje plodnosť Zeme a Matku všetkých ostatných božstiev. V Indii, v Rig Védách sa nazýva Mahimata. V hinduizme je Matkou všetkého stvorenia Gayatvi. Uctievanie ženského princípu v Indii je známe ako Shakti a jeho starodávny kult sa prejavuje v jednej alebo ďalších spoločníčok Shivu, vrátane Umy, Kali, Parvati a Durgy. Durga bola Kráľovna Matka a Bohyňa - Bojovníčka, ktorá jazdila s tigrami do boja. Durga bola tiež Bohyňou plodnosti uctievanou v mnohých kultoch a darcom plodov Zeme, ale vo svojom aspekte reprezentovala aj Bohyňou smrti a stotožňovala sa s Bohyňou Kali.
Údolie Indu - staroveký Pakistan, Bohyňa úrody z Mohenjodaro
Ženská figúrka, terakota, 2700-2000 p.n.l., zo série figurín miest Harappanu: Mohenjodaro, Harappa, Dholavira, Banawali a Kalibangan, Národné múzeum v Naí Dillí). Táto soška bola nájdená v starobylom meste Mohendžodaro. Väčšina ľudských figúrok nájdených v troskách tejto kultúry je ženská, čo naznačuje, že ženy mali v tejto spoločnosti vysoké postavenie. Mohenjo Daro alebo „Mound of the Dead“ (Mohyla mŕtvych) je starobylé mesto civilizácie v údolí Indu, ktoré prekvitalo medzi rokmi 2600 a 1900 pred n. L. Bolo to jedno z prvých svetových a staroindických miest. Miesto bolo objavené v 20. rokoch 20. storočia a leží v pakistanskej provincii Sindh.
Bohyňa Zeme v Barme, Kambodži, Laose, Thajsku a juhovýchodnej Ázii sa volala Phra Mae Thorami. Andské národy - Quechua a Aymara - z Južnej Ameriky veria v Matku Zem známu ako Pachamama. Kult Pachamami, známy v Bolívii, Peru, Ekvádore, Čile a Argentíne, je odvodený z Pacha (zmena, epocha) a mama znamená matka.
V prastarých kultúrach Mexika je Matkou Zeme Tonantzin Tlalli, čo znamená Ctihodnú matku Zem. V Sumérii sa bohyňa Zeme nazýva Ki a stotožňuje sa s „Lady of the Mountain“ (Pani Hôr) alebo Ninhursag. Pre Sumerčanov bola Bohyňou Zeme a Matkou Plodnosti Bohyňa nazývaná Nintu ("Lady of Birth" - Pani Zrodenia). Pre starých Egypťanov bola pôvodnou matkou Mut. Akkadská Bohyňa zvaná Kubau mala meno Matka Života, ktorá sa stala hurikánskou Bohyňou Hepa, odtiaľ hebrejskou Bohyňou Heva alebo Evou. V mytológii Norsemanov bola krajina zosobnená ako Jord a Hlothyn, ako aj Fjorgyn. Kultúry Tichého oceánu majú mnoho mien pre Matku Zeme. Maoris je Papatuanuku. Na Cookových ostrovoch je Bohyňou začiatku Varima-te-takere, čo znamená Praveká Matka.
Pokiaľ ide o uctievanie matiek, veľké náboženstvá matiek vznikli skoro v praveku s primitívnymi obrazmi jej uctievania, ktoré sa našli na starodávnych miestach. V Stredomorí a na Blízkom východe existovali rôzne Bohyne plodnosti - spoločná matka, veľká matka - a navzájom sa silne podobajúce. Krajiny východného Stredomoria, severné aj južné, boli miestom uctievania Veľkej Matky. Tieto Veľké Matky niekedy mali svoje funkcie obmedzené, zatiaľ čo iné mohli mať oveľa väčšie pôsobenie.
Dôkazy naznačujú, že uctievanie Veľkej matky bolo starým ustanoveným kultom Matky Bohov, ktorá sa pôvodne rozšírila z Malej Ázie. Kult Veľkej Matky navyše patril k najstaršej úrovni gréckeho myslenia a náboženstva. Práve z Kréty prešli jej rituály a viera do gréckych kolónií v Malej Ázii, kde bola v 7. storočí pred Kristom asimilovaná na kult Cybele. Teraz je zrejmé, že minojská Bohyňa pochádza z Phrygie a Anatólie, kde sa stala predlohou z hliny a porcelánu, pričom jej kult sa datuje do obdobia neolitu okolo roku 3500 pred našim letopočtom. Jej vyobrazenia ilustrujú jej úlohu ako Matky Zeme, Matky Hôr, Pani stromov a Pani divokých zvierat. Najvyššou minojskou Bohyňou bola Rhea, ktorej pôsobenie sa dátuje do obdobia stredného Minoanu, približne v rokoch 2100 až 1700 pred Kristom.
Veľkou Matkou v Stredomorí bola Cybele, ktorá ovplyvňovala a upravovala kult iných Bohyní v oblasti - vrátane Ishtar a Afrodity. Od 5. storočia pred n. l. sa Bohyňa Rhea stotožnila s Veľkou Matkou Frygiánov, a teda s matkou gréckeho boha Zeusa, ktorá je synonymom Matky Hôr Frygiánov. Matka Bohov nakoniec požičala mnoho svojich atribútov, posvätných zvierat a ďalších znakov ženským Bohyniam starovekého Grécka. Here svojich levov, Artemis a Afrodite svoju holubicu a Athene a Erinyesom hadov, Demeter svoje mystérie, záhady. Staroegyptská Bohyňa Isis bola náprotivkom gréckej Demeter a rímskej Bohyne menom Ceresa. Ako miestne varianty alebo atavistické prežitia pôvodnej Matky Bohyne v Stredomorí boli všetky tri považované za synonymá plodnosti zeme. Je zrejmé, že Veľká Matka mala mnoho mien vrátane „… Rhea, Cybele, Dindymene, Ma - ale jej funkcie zostali rovnaké; jej charakteristické vlastnosti a posvätné zvieratá - lev, býk a koza - sa líšia v závislosti od kultúry a miestneho prostredia jej veriacich. “ (Farnell, 1896).
Veľká Matka Bohyňa bola známa aj ako grécka Gaia alebo rímska Terra. Známa tiež ako Terra Mater, ktorá bola Bohyňou manželstva, zeme a plodnosti, a náprotivkom gréckej Gaii. Bohyňa Zeme je častokrát spájaná s poľnohospodárstvom a súvisiace festivaly a rituály ju spájali s Ceresou, rímskou Bohyňou obilia, poľnohospodárstvom, plodnosťou a materstvom. Bohyňa Venuša bola na druhej strane považovaná za matku rímskeho ľudu (spolu s kultom nazývaným ako Venuša Genetrix), ktorá bola zahrnutá do mnohých prejavov synkretizovanej Magny Dea alebo Veľkej Bohyne. V období klasiky sa Demeter a jej dcéra spájali so zemou a predovšetkým Bohyňami kukurice. Demeter bola patrónkou poľnohospodárstva a vládla nad vegetačným procesom.
Keltská Bohyňa Zeme Macha
Macha reprezentuje Bohyňu plodnosti, ktorú v starom Írsku v skutočnosti uctievali Piktovia pred príchodom Keltov. Spája sa s vojnou, koňmi a nezávislosťou.
Macha bola írskou Bohyňou vojny, ktorá bola silno spojená so Zemou. Macha bola manželkou Crunniuca. Bola považovaná za jeden z aspektov trojitej Bohyne smrti menom Morrigana („Veľká kráľovná“ alebo „Fantómová kráľovná“). Macha je často spájaný s koňmi aj vranami. Hovorí sa, že sa objavovala na miestach bitiev maskovaná ako havran alebo iný vták, a v bitke zaujala rozhodujúcu úlohu. Bohyňa Macha reprezentuje tri aspekty: prvý je reprodukčný aspekt matky, druhý bol agrárnym prvkom a tretí prvkom sexuálnej plodnosti. Všetky tri aspekty spolu vytvorili postavu Bohyne Matky založenej na princípe vojny a plodnosti. Ako Bohyňa krajiny je podľa legiend v príbuzenskom vzťahu s Anou alebo Danu, o hovorí sa o nej ako jednej z Tuatha de Danann.
Macha teda v sebe spája veľa prvkov, niektoré sú spojené s Bohyňami Matkami, napríklad moc obdarovať hojnosťou a plodnosťou. Na druhej strane však mala schopnosť vziať tieto dary a zanechať po sebe utrpenie.
Z vyššie uvedeného teda vidíme, že mnohé z prvých mýtických príbehov, ktoré sa objavujú dávno pred obdobím nášho letopočtu, vzdávajú hold práve starodávnej Bohyni Matke, ktorej plodnosť a hojnosť vyživovali kultúru starobylých civilizácii. Či už ide o Bohyňu dávajúcu život ako mezopotámska Ištar, alebo o fyzicky plnú prehistorickú ženskú Venušu z Willendorfu, tieto posvätné ženy boli uznávané po tisícročia pre svoju silu stvorenia a prežitia. Vyobrazenia týchto Bohýň ich zvyčajne ukazujú ako fyzicky obdarené, okázalé, zdravé s dôrazom na ich plné ženské krivky.
Ktorá je vaša najobľúbenejšia posvätná Bohyňa?
Ak vás zaujala téma o histórii Zrodenia kultu Bohyne, pozrite si aj predchádzajúce dve časti, ktoré hovoria o Predkoch Bohyne a prvých nálezoch Posvätných ženských figúrok a ich význame v období viac ako desiatky tisícov rokov pred n.l.
S Láskou,
UPOZORNENIE: Tento článok podlieha autorských právam, preto kopírovanie celého obsahu článku, resp. jeho častí, bez predošlého súhlasu nie je dovolené.
Članok je možné zdielať prostredníctvom sociálnych sietí len v celom rozsahu aj s uvedeným linkom tejto webstránky. Ďakujem♥
Comments